Staroveké zvláštnosti: 8 vyhynutých morských tvorov

Kľúčové body

• Trilobity boli článkonožce, ktorým sa darilo v oceánoch 270 miliónov rokov.
• Megalodóny boli najväčšie žraloky, aké kedy žili. Vyhynuli pred 2,6 miliónmi rokov.
• Tylosaurus Proriger bol jašter, ktorý žil vo vode a dorastal do dĺžky 45 metrov!

Planéta prešla rôznymi etapami, ktoré vytvorili prostredie pre vznik takmer cudzích druhov. V oceánoch plávali živočíchy oveľa odlišnejšie od tých, ktoré sú na Zemi dnes, pretože sa líšili teplotou a úrovňou okysličenia. Ktorých osem vyhynutých morských živočíchov nám umožňuje nahliadnuť do týchto dávnych zvláštností?

Morské živočíchy zažívali v minulosti jednu z najvyšších mier vymierania v porovnaní so suchozemskými druhmi. V súčasnosti je miera vymierania v oceánoch oveľa nižšia ako na súši. To by sa však mohlo zmeniť, pretože industrializácia sa viac zameriava na oceánske zdroje.

Čím viac rozumieme minulosti, tým viac chápeme, ako chrániť to, čo máme na našej planéte dnes. Záujem ľudí o dávny svet, ku ktorému nemáme prístup, podnecuje našu zvedavosť. Prejdime si 8 vyhynutých morských živočíchov, ktoré dokazujú, aké odlišné boli veci v minulosti.

8 vyhynutých morských tvorov

Toto je 8 vyhynutých morských živočíchov, ktoré kedysi žili na našej planéte:

1. Trilobity
2. Plesiosaury
3. Cameroceras
4. Amoniti
5. Megalodoni
6. Jaekelopterus Rhenaniae
7. Tylosaurus Proriger
8. Anomalocaris Canadensis

1. Trilobity

Trilobity boli článkonožce, ktorým sa podarilo prežiť v oceánoch približne 270 miliónov rokov a boli to jedny z najúspešnejších morských druhov všetkých čias. Ich exoskelety sa dajú ľahko previesť do fosílií, takže o trilobitoch existuje množstvo informácií.

Trilobitov existovalo obrovské množstvo. Niektoré žili na dne a hľadali si potravu, iné plávali v otvorenom oceáne a živili sa planktónom.

Niektoré z nich boli malé, ale najväčší dorastal do dĺžky jeden a pol metra a vážil 10 libier.

Po svojom vrchole pred približne 521 miliónmi rokov prešli dlhým úpadkom. Ich zmenšená populácia bola úplne vyhubená počas permského vymierania pred približne 252 miliónmi rokov. Permské vymieranie bolo tretím masovým vymieraním a bolo najväčšie.

2. Plesiosaury

Tento obrovský morský plaz vyhynul počas 5. vymierania na našej planéte na konci obdobia kriedy. Svoj rozkvet zažil približne pred 203 miliónmi rokov a zo Zeme zmizol približne pred 66 miliónmi rokov.

Pravdepodobne to boli teplokrvní dýchači vzduchu s plutvami na každej zo 4 končatín. Bolo identifikovaných sto druhov plesiosaurov; niektoré mali dlhý krk a živili sa menšími živočíchmi, iné mali krátky krk a boli vrcholovými predátormi.

Plesiosaurom sa venuje veľká pozornosť, pretože to boli prvé vyhynuté a skamenené plazy, ktoré sa našli.

3. Cameroceras

Tento živočích bol obrovský hlavonožec s rohovinovým zobákom, ako majú títo moderní morskí obyvatelia. Medzi moderné hlavonožce patria chobotnice a chobotnice.

Camerocery mali veľké chápadlá, ktoré používali na chytanie a konzumáciu koristi. Tieto chápadlá im vyčnievali z tváre, pričom ich telo bolo zabalené do ulity. Pravdepodobne sa zdržiavali na dne oceánu a prenasledovali svoje ďalšie jedlo.

Ordovické vymieranie bolo prvým masovým vymieraním na našej planéte, približne pred 443 miliónmi rokov. Cameroceras sa prvýkrát objavil približne pred 470 miliónmi rokov. Hoci ordovické vymieranie nevyhubilo Cameroceras, čoskoro po ňom zmizli v dôsledku straty rozmanitosti.

4. Amoniti

Amonit je mäkkýš, ktorý vyhynul pred 66 miliónmi rokov počas kriedového vymierania.

Tieto živočíchy sa bežne vyskytujú ako skameneliny, ale ich schránky sú jediné, ktoré sa našli neporušené. Neboli objavené žiadne skamenené mäkké tkanivá, takže je ťažké presne určiť spôsob života tohto živočícha.

S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o vynikajúceho plavca, ktorý žil v otvorenom oceáne. Svoje schránky používali ako vztlakové zariadenia, ktoré kontrolovali ich vztlak.

Kým sa narodili s malou schránkou, predlžovali ju budovaním nových častí. Keď sa staré časti stali príliš malými na to, aby sa do nich zmestilo telo amonita, tieto časti sa uzavreli. Tým vznikol špirálovitý tvar, hoci niekoľko amonitov nebolo špirálovitých.

5. Megalodoni

Megalodoni sú najväčšie žraloky, aké kedy žili.

Tento obrovský žralok mal 7-palcové zuby. Fosílie sa našli po celom svete a vyhynuli približne pred 2,6 miliónmi rokov.

Úplná kostra nebola nájdená, ale vieme, že to bol vrcholový dravec, ktorý mal rád hlboké vody, a možno preskúmal časti oceánu, ktoré sme my ľudia nepreskúmali.

Veľké biele žraloky sú ich najbližšími žijúcimi príbuznými, hoci megalodon bol trikrát väčší ako oni.

6. Jaekelopterus Rhenaniae

Tieto vyhynuté článkonožce boli obrovské vodné škorpióny. Dosahovali dĺžku približne 8,5 metra, čo z nich robí najväčších článkonožcov vôbec. Na prednej časti tela mali dve veľké kliešte a pravdepodobne boli vrcholovými predátormi s výborným zrakom.

Tieto morské škorpióny mohli žiť aj v sladkovodnom prostredí, pretože ich fosílne pozostatky sa našli v oblastiach, o ktorých sa predpokladá, že v nich nebola slaná voda.

7. Tylosaurus Proriger

Tylosaurus Proriger bol morský jašter, ktorý bol v priemere dlhý 45 metrov, teda ako školský autobus. Hoci sa jeho pozostatky našli vo vyprahnutom prostredí, žil len v dávnych a dávno zaniknutých moriach, ktoré existovali približne pred 65 miliónmi rokov.

Mal dva rady ostrých kužeľovitých zubov. Korisť chytal silnými čeľusťami a potom ju celú prehltol. Bol to vrcholový predátor.

8. Anomalocaris Canadensis

Tieto živočíchy boli podobné článkonožcom, ale boli výrazne odlišnou skupinou živočíchov. Všetky z celého rodu vyhynuli a mohli byť jedným z prvých vrcholových predátorov v oceáne.

Vyzerala ako krevetka a dorastala do dĺžky vyše jedného metra. Z bokov tela sa jej vyťahovali zvlnené chlopne, ktoré jej umožňovali plávať vo vode.

Pravdepodobne používal svoje hrebeňovité a zastrašujúce čelné výbežky na chytanie koristi. Možno konzumoval živočíchy ako trilobity.

Vyhynuli približne pred 500 miliónmi rokov.

Príčina vyhynutia

Presná príčina vyhynutia týchto starovekých živočíchov nie je s určitosťou známa, ale existuje niekoľko teórií, ktoré by mohli vysvetliť, prečo vyhynuli. K ich zániku pravdepodobne viedla kombinácia viacerých faktorov vrátane zmien životného prostredia spôsobených zmenou klímy, chorôb a konkurencie iných druhov.

Klimatické zmeny sa považujú za jeden z možných faktorov, ktoré prispeli k vyhynutiu mnohých druhov v histórii. Zemská klíma prechádza prirodzenými cyklami ochladzovania a otepľovania, ktoré môžu dramaticky zmeniť biotopy a vytvoriť príliš extrémne podmienky na to, aby v nich niektoré organizmy prežili. Keď sa teplota v krátkom čase výrazne zvýši alebo zníži, môže byť predruhy sa dokážu dostatočne rýchlo prispôsobiť, aby mohli naďalej žiť vo svojom prostredí.

Pri vyhynutí týchto dávnych tvorov mohli zohrať úlohu aj choroby. Bez ďalšieho výskumu v tejto oblasti je však ťažké presne určiť, aký vplyv mali. Choroby spôsobené baktériami alebo vírusmi sa môžu rýchlo šíriť populáciou s ničivými následkami, ak v samotnej populácii alebo medzi príbuznými druhmi, s ktorými zdieľajúprostredie.

Keď sa na scéne objavia noví predátori, často priamo súťažia s existujúcimi druhmi o zdroje, ako je potrava a úkryt, až kým jeden z nich (alebo obidva) nevyhynie v dôsledku zvýšeného tlaku, ktorý na nich vyvíja nový konkurent (noví konkurenti).

Je normálne, že zvieratá vymierajú?

Je normálne, že zvieratá vymierajú? Túto otázku si kladú už stáročia a stále na ňu neexistujú jednoznačné odpovede. V priebehu histórie vyhynuli mnohé druhy zvierat z rôznych dôvodov, ako sú klimatické zmeny, ľudská činnosť, prírodné katastrofy alebo choroby. Zatiaľ čo niektorí vedci považujú vymieranie za súčasť evolučného procesu, iní odborníci sa domnievajú, že ľudiamajú povinnosť zabrániť masovému vymieraniu v budúcnosti.

Bez ohľadu na to, či vymieranie považujeme za normálne, alebo nie, je dôležité si uvedomiť, že každý živočích zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní rovnováhy v našich ekosystémoch. Keď vyhynie jeden druh, celý systém sa môže dostať z rovnováhy a spôsobiť obrovské škody prírode a jej obyvateľom. Preto je dôležité pochopiť, prečo sa niektoré druhy stávajú ohrozenými, a podniknúť kroky na ichby mala byť prioritou, ak chceme zabezpečiť zdravú biodiverzitu na Zemi.